Životy slávnych v júli a osud Saddáma Husajna

Saddám Husajn: Cesta k moci a pádu

Koncom roku 2006 vyvrcholil v Bagdade súdny proces s bývalým iráckym prezidentom Saddámom Husajnom. Obžalovaný bol zodpovedný za masaker 148 ľudí v mestečku Dudžajl v roku 1982. Napriek jeho odmietaniu viny bol 5. novembra 2006 odsúdený na trest smrti. Poprava sa uskutočnila o mesiac neskôr.

Husajn stál na čele Iráku 24 rokov. Za jeho vlády zahynulo kvôli vojenským konfliktom a čistkám vyše 250 000 ľudí. Narodil sa v roku 1937 v chudobnej rodine. Už v mladosti vstúpil do zakázanej socialistickej strany Baas a postupne sa vypracoval na pozíciu muža číslo dva v režime prezidenta Ahmada Hasana al-Bakra. V roku 1979 sa sám zmocnil moci.

Vojny, represie a koniec vlády

Iracko-iránska vojna (1980 – 1988) začala ako snaha zabrániť šíreniu islamskej revolúcie. Konflikt si vyžiadal 100 000 iráckych vojakov a vyvrcholil chemickým útokom na kurdské mestečko Halabdža (5 000 obetí). V roku 1990 napadol Husajn Kuvajt, čo viedlo k vojne v Perzskom zálive. Po porážke sa udržal pri moci až do invázie spojencov v roku 2003. Po obsadení Bagdadu sa Saddám ukrýval v tzv. pavučinovej diere neďaleko Tikrítu. Zatkli ho 13. decembra 2003. Po trojročnom procese bol uznaný vinným z genocídy a popravený 30. decembra 2006.

Represívne metódy a odkaz

Husajnova vláda kombinovala modernizáciu (bezplatné školstvo, zdravotníctvo) s brutálnymi represáliami. Vytvoril rozsiahlu sieť tajných služieb a nechal popraviť desiatky politických oponentov. Jeho režim sa opieral o kult osobnosti a strach. Napriek ekonomickému pokroku v 70. rokoch zanechal Irak v hospodárskom kolapse a spoločenskej kríze.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *