Život a kariéra Tycha Braheho
13. októbra roku 1601 Peter Wok z Rožmberka požaduje vo svojom sídle na dnešnom Hradčanskom námestí v Prahe bujarú oslavu. Medzi pozvanými je aj Tycho Brahe, dánsky astrológ a predovšetkým astronóm, považovaný za najlepšieho a najpresnejšieho pozorovateľa hviezdnej oblohy. Má dôvod oslavovať, pretože na schôdzke pár dní predtým sa dohodol s cisárom Rudolfom II., že spolu so svojím 15 rokov mladším spolupracovníkom Johannesom Keplerom pre neho zostaví úplne nové astrologické tabuľky. Netuší, že k tomu už nedôjde. Krátko po oslave sa mu totiž urobí zle a 11 dní leží doma v horúčkach. Snaží sa liečiť, ale nič nepomáha. Po necelých dvoch týždňoch, 24. októbra 1601, Tycho Brahe zomiera. Okrem skvelých astronomických objavov a vynálezov po sebe zanechal aj záhadu svojho nečakaného a dodnes stopercentne nevysvetleného úmrtia.
Detstvo a mladosť
Tycho Brahe, pôvodne menom Tyge Ottesen Brahe, sa narodil 14. decembra 1546 na dánskom zámku Knutstrup ako prvé z 11 detí. Jeho otec Otte Brahe bol kráľovským radcom a matka Beáta Bille bola šľachtičná. Malý Tycho bol vychovávaný bezdetným strýkom Jörgenom, ktorý si ho adoptoval a mal jasné predstavy o budúcnosti svojho synovca – mal z neho byť právnik. Tycho najprv navštevoval základnú latinskú školu, z ktorej už vo veku 13 rokov prestúpil na univerzitu v Kodani, kde študoval základy filozofie a rétoriky. S právami začal o tri roky neskôr v Lipsku, ale jeho budúcnosť sa zmenila 21. augusta 1560, keď 14-ročný Tycho na oblohe zazrel čiastočné zatmenie Slnka. Výnimočný jav ho nadchol natoľko, že od tej chvíle venoval pozorovaniu oblohy stále viac času, napriek nespokojnosti strýka. Po smrti strýka v roku 1565 Tycho definitívne zavesil štúdium práva na klinec a začal sa venovať výhradne svojim záľubám – astrológii, matematike a predovšetkým astronómii.
Kariéra a vedecké prínosy
Po strýkovej smrti združil Tycho malý majetok a vďaka tomu začal cestovať. Na univerzitách vo Wittenbergu, Bazileji, Augsburgu a Rostoku sa stretával s uznávanými vedcami tej doby a zbieral od nich poznatky. Prvý úspech prišiel v roku 1566, keď pri pozorovaní konjunkcie Jupitera a Saturnu zistil, že staré astronomické tabuľky, ktorými sa vtedajší učenci riadili, neboli presné. V tej dobe začal konštruovať kovové, na svoju dobu veľmi presné prístroje a vyvinul pre ne nový systém zamierenia, vďaka čomu boli jeho merania 20-krát presnejšie ako merania ostatných astronómov tej doby.
Osobný život a konflikt
Mimo svojho bádania viedol Brahe pomerne divoký život. Vo veku 20 rokov sa na jednej z vianočných osláv na univerzite v Rostocku pohádal so svojím bratrancom Manderupom Parsbergom o to, kto z nich je lepší matematik. Pri následnom šermiarskom súboji prišiel o časť nosa a musel si ju nahradiť kovovou náhradou, ktorú si prekrýval mastou cez jazvu. Ďalší zlom v jeho živote prišiel po roku 1571, keď mu zomrel otec a mladý vedec sa rozhodol vrátiť domov do Dánska. Krátko nato sa zaradil medzi najvýznamnejších astronómov svojej doby.
V novembri 1572 ohromil svet novovobjavenou supernovou v súhvezdí Kasiopeja, ktorá žiarila tak silno, že bola pozorovateľná aj cez deň. Pri svojich výskumoch zistil, že ide o novú hviezdu a nie o kométu alebo meteor, ako si väčšina ostatných astronómov myslela.
Observatóriá a vedecká spolupráca
Jeho vedecké úspechy si všimol aj dánsky kráľ Frederik II. a nechal pre 30-ročného úspešného astronóma na ostrove Hven postaviť dve observatóriá – Uranienborg a Stjerneborg, ktoré sa krátko nato stali astronomickými centrami sveta. Na Hvene vykonával Tycho so svojimi kolegami najvýznamnejšie pozorovania. Na veľký glóbus hviezdnej oblohy s priemerom takmer jeden a pol metra zaznamenával polohy tisícov hviezd, skúmal pohyby Mesiaca a preukázal, že planéty nie sú pri svojom pohybe unášané kryštalickými sférami, ako sa do tej doby vedci domnievali, ale že sa pohybujú voľne v priestore.
Vytvoril svoju geocentrickú teóriu, podľa ktorej je Zem stredom vesmíru, okolo ktorého obieha Slnko a Mesiac, zatiaľ čo všetky ostatné planéty obiehajú okolo Slnka. Tá sa síce ukázala ako nesprávna, ale vo svojej dobe mala veľký ohlas, pretože sa snažila zladiť vtedy neprípustnú heliocentrickú teóriu Mikuláša Koperníka s cirkevnými dogmami.
Posledné roky a smrť
Idyla skončila v roku 1597, keď nový kráľ Kristián IV. odmietol platiť obrovské sumy na prevádzku observatórií a proti Brahemu intrigovali aj jeho odporcovia pri dvore, v štátnej správe a v cirkvi. Brahe sa ukázal ako nie veľmi dobrý vyjednávač a s kráľom sa pohádal natoľko, že ho Kristián vykázal zo zeme. Dva roky potom Brahe cestoval bezcieľne po Európe, až kým ho na svoj dvor nepozval cisár Rudolf II. Cisár mu pridelil funkciu dvorného astronóma a ponúkol mu vysoký plat a tri sídla na vytvorenie observatória. Vybral si Benátky nad Jizerou s výhodnou polohou na kopci, kde si nechal zámok prestavať podľa svojich predstáv. Do trinástich miestností nainštaloval prístroje, ktorými jeho asistenti pozorovali oblohu a pohyb hviezd a planét. V Benátkach tiež začal spolupracovať s ďalším géniom, vedcom a matematikom Johannesom Keplerom. Obaja muži sa poznali z predchádzajúcej korešpondencie, ale až v novembri roku 1600 sa stretli osobne. Ako sa čoskoro ukázalo, stretnutie týchto dvoch mužov prinieslo zásadný zlom v ľudskom poznaní vesmíru.
Brahe vlastnil obrovské množstvo údajov zo svojich pozorovaní, ale nevedel ich správne vyhodnotiť, čo zvládal Kepler. Pri odvodzovaní svojich troch slávnych zákonov, ktoré opisujú pohyby planét, využil systematické a vo svojej dobe najpresnejšie astronomické merania Tycha Braheho. Spolupráca týchto dvoch mužov však trvala len necelý rok. V septembri 1601 Rudolf II. objednal vypracovanie astrologických tabuliek. Ani jeden z nich však nemohol v tej chvíli tušiť, že ich dokončí až Kepler v roku 1623 a že sa toho oni nedožijú.
Záhada smrti
Smrť dánskeho astronóma a alchymistu Tycha Braheho 24. októbra 1601 je opradená mnohými mýtmi. Najobľúbenejší je ten o prasknutom alebo poškodenom močovom mechúri, čo vychádza z opisu príznakov, ktoré podal Johannes Kepler. Objavili sa však aj teórie, že Brahe mohol byť zavraždený, pretože v jeho vlasoch a nechtoch sa našla ortuť. Jedna verzia dokonca hovorila o tom, že ho otrávil práve Kepler, ktorý si chcel prisvojiť jeho objavy. Tieto teórie však vedci vylúčili po tom, čo v roku 2010 exhumovali Tychonove pozostatky z hrobu v Týnskom chráme na Staromestskom námestí. Prítomnosť ortuti síce potvrdili, ale v množstve, ktoré by nemohlo ohroziť život astronóma.
Posledné výskumy sa prikláňajú k takzvanej urémii, ochoreniu, pri ktorom sa v krvi zvyšuje koncentrácia dusíkatých látok, ktoré sa bežne vylučujú močom. Chorému najprv nie je dobre, neskôr prichádza zvracanie, bolesti hlavy, kŕče svalov, poruchy vedomia a nakoniec smrť. Na rozdiel od mnohých svojich súčasných kolegov, ktorí museli svoje učenie obhajovať, odvolávať alebo dokonca skončili na hranici ako kacíri, Tycho Brahe odišiel zo sveta ako slávny muž. Praha mu 4. novembra 1601 usporiadala veľkolepý pohreb, ktorého sa zúčastnilo viac ako šesťsto vážených hostí. Lúčili sa s mužom, ktorý zlepšil spôsob pozorovania vesmírnych telies až do takej miery, že jeho presnosť bola prekonaná až o 60 rokov neskôr po vynájdení ďalekohľadu.
Obrázky: AI
