Posttraumatická stresová porucha (PTSD)
Posttraumatická stresová porucha, bežne známa ako PTSD, je duševné zdravotné ochorenie, ktoré sa rozvíja po vystavení traume. Táto trauma môže zahŕňať širokú škálu udalostí, medzi najznámejšie príklady patria násilie, zranenie a smrť, napríklad vo vojne, ale aj sexuálne napadnutie, hrozba zranenia, prírodné katastrofy a zneužívanie v detstve. Odhaduje sa, že až 80 % ľudí bude v priebehu svojho života vystavených traumatickému zážitku a medzi 5 a 10 % z nich sa vyvinie PTSD.
Príznaky a symptómy PTSD
Príznaky a symptómy PTSD sú rozdelené do kategórií, ktoré zároveň tvoria kritériá pre diagnózu. Prvým je samotný stresor, ktorý môže byť priamym zážitkom pacienta, jeho svedectvom alebo nepriamym vystavením detailom udalosti, napríklad prácou v polícii alebo počúvaním o traume, ktorá sa stala blízkej osobe.
Následne sú tu prenikavé symptómy, ako sú opakujúce sa myšlienky súvisiace s traumou, ktoré môžu byť rušivé nočné mory, disociatívne reakcie, ako sú záblesky spomienok, ktoré môžu zahŕňať úplnú nevedomosť o okolí. Tiež sem patrí intenzívny stres pri vystavení pripomienkam, vrátane fyzických prejavov ako tachykardia a hypertenzia.
Ďalej je tu vyhýbanie sa, kedy ľudia vyhľadávajú stimuly súvisiace s udalosťou alebo pripomienkami, ako sú ľudia alebo miesta. Bežné sú aj zmeny nálady a kognitívne zmeny, napríklad neschopnosť si pripomenúť určité aspekty, skreslený pocit seba samého alebo kognície, pri ktorej sa obviňujú za udalosť. Strach a vina sú tiež bežné a anhedónia, čo je zníženie aktivít, ktoré boli predtým príjemné.
Ďalšie symptómy spojené s reaktivitou sú bežné, vrátane agresívneho správania s malým alebo žiadnym spúšťačom, hypervigilancie, ťažkosti so sústredením alebo spánkom a neuvážené správanie. Na základe týchto symptómov môže byť diagnóza stanovená podľa diagnostického a štatistického manuálu piatej edície (DSM-5). Kritériá pre traumu musia byť splnené a potom musí byť prítomný jeden alebo viac prenikavých symptómov, symptómov vyhýbania sa, dva alebo viac negatívnych zmien nálady a dva alebo viac zmien v budení a reaktivite. Okrem toho musí trvať viac ako 1 mesiac, musí spôsobovať narušenie fungovania v sociálnom, školskom alebo pracovnom živote a nesmie byť spôsobené látkami alebo iným zdravotným stavom.
V prípadoch, keď sú príznaky prítomné a trvali menej ako jeden mesiac, je definovaná ako akútna stresová porucha. Existuje tiež komplexná PTSD, ktorá sa väčšinou vyskytuje u pacientov vystavených dlhotrvajúcej traume a okrem symptómov PTSD zažívajú aj emocionálnu disreguláciu a narušený pocit identity.
Príčiny a biologické zmeny pri PTSD
Exaktné dôvody, prečo sa to deje, nie sú jasné, avšak zmeny v neurotransmiteroch a hormónoch sa predpokladajú ako príčina symptómov. Konkrétne narušenia v hypotalamo-hypofyzárnej osi a adrenergných systémoch. Normálne sa z hypotalamu uvoľňuje kortikotropín uvoľňujúci hormón (CRH), ktorý putuje do prednej hypofýzy a spôsobuje uvoľňovanie adrenokortikotropného hormónu (ACTH). Ten potom spôsobuje uvoľňovanie kortizolu z nadobličiek, ktorý pôsobí systémovo. Kortizol potom potláča hladiny CRH a ACTH prostredníctvom negatívnej spätnej väzby.
Pri PTSD sú však hladiny kortizolu nízke, zatiaľ čo hladiny CRH zostávajú vysoké. Vysoké hladiny CRH stimulujú noradrenalín, čo dáva zvýšenú odpoveď sympatického nervového systému, ktorý je typicky zapojený do reakcií boja alebo úteku. Toto sa môže prejavovať ako tachykardia, hypertenzia, zvýšená reakcia na prekvapenie a zvýšené vzrušenie. Niektoré štúdie tiež hlásia zníženie aktivity GABA a zvýšenie aktivity glutamátu, ktoré boli spojené s disociáciou a derealizáciou.
Rizikové faktory a súvisiace stavy
Riziko rozvoja PTSD sa zdá byť vyššie u žien, u ľudí s preexistujúcimi duševnými poruchami, ako je úzkosť alebo depresia, detské nepriaznivé skúsenosti alebo nedostatok sociálnej podpory. Typ a závažnosť traumy tiež zohrávajú úlohu, pričom traumy založené na napadnutí sú skôr ako netraumatické traumy, ako sú prírodné katastrofy, pravdepodobnejšie spôsobia PTSD. Odhaduje sa, že 22 % preživších traumy spojenej s vojnou vyvinie PTSD a 19 % obetí znásilnenia. Môže sa tiež vyvinúť v dôsledku život ohrozujúceho ochorenia, ako je po prijatí na jednotku intenzívnej starostlivosti alebo diagnóza rakoviny.
Spomenuli sme nepriamu alebo sekundárnu traumu, kde ľudia nie sú priamo vystavení traume. Zdravotnícki pracovníci sú často vystavení sekundárnej traume a majú najvyššie riziko. Samotná PTSD môže tiež predisponovať k iným stavom, ako je zneužívanie návykových látok.
Liečba PTSD
Prvou voľbou terapie je psychoterapia, vrátane kognitívno-behaviorálnej terapie, ktorá bola preukázaná ako efektívna v 60 až 80 % prípadov. Je to spôsob, ako pomôcť prispôsobiť negatívne myšlienky, pocity a správanie, ktoré bránia pacientom vychutnať si dobrú kvalitu života. Ďalšou možnosťou je Eye Movement Desensitization and Reprocessing (EMDR), čo zahŕňa pohyb očí spolu s audio tónmi na stimuláciu mozgu, čo pomáha spracovať rušivé a traumatické spomienky.
Lieky sú tiež užitočné, vrátane antidepresív a anxiolytík, hoci neboli preukázané ako efektívnejšie ako psychoterapeutické možnosti. Medzi možnosti patria selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu, ako sú paroxetín a sertralín, alebo inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu, ako je venlafaxín ako prvá voľba. Klonidín je alfa agonist, ktorý sa používa na zníženie nočných môr súvisiacich s traumou a trazodón alebo prometazín sú možnosti pre nespavosť. Niektoré štúdie tiež ukázali lepší výsledok u pacientov, ak sú k antidepresívnej terapii pridané antipsychotiká, ako je risperidón.
Ak hľadáte informácie o zdraví, vždy používajte overené zdroje, napríklad: Úrad verejného zdravotníctva alebo National Institutes of Health (EN). Obrázky: AI, Zdroj informácií: https://www.youtube.com/watch?v=yKQTB3CG-yI
Obrázky: AI
