Vtedy 36-ročného elektrikára Lecha Walesu, ktorý sa od začiatku postavil do čela protestu, vynesú nasledujúce udalosti do pozície, ktorú si zrejme nedokázal predstaviť ani v najfantastickejších snoch. Stane sa z neho jeden zo symbolov porážky komunizmu a zaradí sa medzi najvýznamnejšie osobnosti v moderných dejinách Poľska.
Korene protestov: Poľsko v roku 1970
Pre pochopenie situácie v Poľsku a teda i životného príbehu Lecha Walesu sa musíme vrátiť ešte 10 rokov pred rok 1980. V decembri 1970 je komunistické hospodárstvo na konci s dychom. Obchody zívajú prázdnotou a to málo, čo v nich je – múka, vajcia, cukor, ryby a mäso – musia komunistickí pohlavári ešte zdražiť v priemere o 30 %, aby zachránili krajinu pred ekonomickým kolapsom.
Biedou sužovanému obyvateľstvu dochádza trpezlivosť. Hlavne na severe Poľska vychádzajú ľudia do ulíc, demonštrujú pred straníckymi sídlami, hádžu kamene do okien, niektorí sa pustia do rabovania obchodov. Čoskoro sa k pouličným demonštrantom pridávajú protestujúci zamestnanci veľkých závodov. Ako prví vyhlási štrajk obrie lodiarske závody v Gdaňsku a Gdyni.
Jedným z hlavných členov štrajkového výboru je už vtedy práve Lech Walesa. Protesty sa rozrastajú do obrovských rozmerov, pridávajú sa ďalšie závody, a tak sa komunistickí funkcionári rozhodnú pre radikálne riešenie – proti demonštrantom pošlú 500 tankov, obrnené transportéry a vojakov. Tí majú od šéfa poľských komunistov Giereka dokonca povolené do demonštrantov strieľať.
Výsledok: 41 mŕtvych, 1200 zranených, 3000 zatknutých. Obeťami sú hlavne mladí ľudia, v mnohých prípadoch len náhodní okoloidúci. Protesty sú potlačené. Walesa skončí na pár dní vo vyšetrovacej väzbe, ale čoskoro ho prepustia a on môže naďalej pokračovať vo svojej práci ako lodiarsky elektrikár.
Walesa ako aktivista
Jeho kritika režimu ale týmto okamihom neutícha, naopak. Poriadá diskusie s robotníkmi, distribuuje ilegálne tlačoviny, je členom zakázaných slobodných odborových zväzov. Keď verejne skritizuje režimom ovládané odbory v gdaňských lodeniciach, dôjde jeho zamestnávateľom trpezlivosť a z práce ho prepustia. Walesa sa potom o to intenzívnejšie pustí do organizovania protestných činností, za čo čas od času skončí vo vyšetrovacej cele.
Príchod pápeža Jána Pavla II. a jeho vplyv na Poľsko
A ešte tu máme jedno malé odbočenie, ktoré s príbehom zdanlivo nesúvisí, ale opak je pravdou. V roku 1978 sa stáva pápežom Poliak Karol Wojtyla, ktorý prijme meno Ján Pavol II. Pre celú krajinu, ktorá i napriek všetkým komunistickým snahám zostáva veľmi religiózna, je to takmer ako zázrak.
Tiež Lech Walesa pochádza z hlboko veriacej rodiny. Jeho otec Boleslaw bol poľnohospodár a tesár, matka Felixa sa starala o ich štyri deti. Lech bol najmladší z nich. Rodina žila v obrovskej chudobe a on sám hovoril o tom, že práve viera v Boha ich napĺňala šťastím a nádejou.
Takže keď v roku 1979 prichádza pápež Ján Pavol II. na návštevu svojej rodnej krajiny, celé Poľsko nežije ničím iným. A keď 2. júna na záver kázania pred stotisícovým davom vo Varšave prenesie pápež slová „Nech zostúpi Duch tvoj a obnoví tvár zeme, tejto zeme“, má to na Poliakov takmer magický vplyv. Poliaci zatúžia po slobode tým skôr, že hospodárska situácia je v lete 1980 opäť neudržateľná. V obchodoch chýbajú základné potraviny a ľudia sú odkázaní na čierny trh, kde ceny dosahujú závratné výšky.
Štrajk v gdaňských lodeniciach a zrod Solidarity
V gdaňských lodeniciach sa chystá štrajk a organizátori premýšľajú, koho zvoliť do jeho čela. Zhodnú sa na jedinom mene: Lech Walesa. Ten síce v lodeniciach už štyri roky nepracuje, ale zato je aktívny v ilegálnych odboroch. Pri návrate do lodeníc dokonca musí preliezť múr, pretože inak by sa do areálu nedostal.
A potom už udalosti naberú rýchly spád. 14. augusta vstúpi 15 000 zamestnancov do štrajkovej pohotovosti na podporu žeriavničky Valentinovičovej. Štrajkujúci tentoraz zvolia inú stratégiu než v decembri 1970, kedy boli ich protesty v uliciach krvavo potlačené streľbou. Zamknú sa v lodeniciach a po trojdňovom jednaní dosiahnu svoje. Do práce sa môže opäť vrátiť nielen Valentinovičová, ale i Walesa. Štrajkujúci navyše dostanú sľub, že nebudú potrestaní, že vznikne pomník obetí štrajku z decembra 1970 a prebehnú slobodné voľby do odborov.
Takmer však zostane len pri víťazstve zamestnancov jediného podniku. Keď sa však začínajú ľudia z lodeníc rozchádzať domov, pri bráne ich zastaví vodička električky Henryka Krivonosková a prehlási, že električkou nikam nepôjde, kým nebudú splnené i požiadavky štrajkujúcich v ďalších závodoch.
Tak vzniká medzipodnikový štrajkový výbor, ktorý sformuluje 21 požiadaviek všetkých štrajkujúcich. Ich zoznam povesia na bránu lodeníc a vedľa prilepia fotografiu pápeža Jána Pavla II.
Pre komunistov je to taký šok, že spočiatku nevedia, ako reagovať. Strieľať do robotníkov ako v roku 1970 už nechcú, a tak len so zdesením sledujú, ako sa do konca augusta pridá k štrajku 700 000 zamestnancov zo 700 podnikov.
31. augusta 1980 pristúpia komunisti na požiadavky štrajkujúcich. O 16. hodine popoludní podpíšu Lech Walesa a vicepremiér Mieczysław Jagielski príslušné dohody. Štrajkujúci slávia víťazstvo a z medzipodnikového štrajkového výboru sa rodí Solidarita – nezávislé odborové hnutie, ktoré spája odbory po celom Poľsku. Počas prvého roka existencie do nej vstúpi 10 miliónov Poliakov.
„Karneval Solidarity“ a reakcia komunistického režimu
Nastáva obdobie takzvaného „karnevalu Solidarity“, čo je obdoba Pražskej jari pred augustom 1968. Odrazu vychádzajú knihy zakázaných autorov, divadlá hrajú predstavenia bez schvaľovania cenzorov, Solidarita vydáva vlastný týždenník, v ktorom informuje členov o ich právach. Je to ako krásny sen.
Uvoľnenie pomerov v Poľsku a obrovskú popularitu Solidarity však samozrejme sledujú s nevôľou sovietski komunisti na čele s Leonidom Brežnevom. V hre je vojenská intervencia ako v auguste 1968 u nás.
Pre inváziu sa na jednaní v Moskve v decembri 1980 vyslovujú predovšetkým predstavitelia Československa a Nemeckej demokratickej republiky – Gustáv Husák a Erich Honecker. S útokom na Poľsko naopak nesúhlasia komunisti z Maďarska a Rumunska.
Nakoniec sa komunistickí vodcovia rozhodnú vyriešiť situáciu inak. Poľský generál Wojciech Jaruzelski vyhlási v krajine výnimočný stav a hneď v prvých hodinách zaháji poľská tajná polícia záťah na predstaviteľov Solidarity po celom Poľsku. Hnutie je postavené mimo zákon. Lecha Walesu policajti zatýkajú v decembri 1981 a na slobodu sa dostáva až takmer po roku.
Cesta k slobodným voľbám a prezidentstvu
Začiatkom roku 1983 sa Walesa vracia do gdaňských lodeníc na pozíciu radového elektrotechnika. O dva roky neskôr je však už opäť na čele pololegálnych podnikových odborov.
S príchodom Michaila Gorbačova na post generálneho tajomníka Komunistickej strany Sovietskeho zväzu sa v tom čase začínajú uvoľňovať pomery v celom východnom bloku a v roku 1988 sa Walesa znovu pustí do boja – vyhlási štrajk s cieľom zlepšiť postavenie Solidarity. A opäť je úspešný.
