16. februára 1959: Fidel Castro sa stáva kubánskym predsedom vlády
16. februára 1959 sa 32-ročný Fidel Castro stal kubánskym predsedom vlády. Išlo o prvú, ale zďaleka nie poslednú funkciu, ktorú tento revolucionár a neskorší diktátor zastával na čele krajiny. Zostal na čele 49 rokov, počas ktorých sa stal jednou z najkontroverznejších postáv 20. storočia. Jeho zvolenie nadšene vítali milióny Kubáncov, ktorí po rokoch života pod vedením korumpovaného Fulgencia Batistu dúfali v lepšiu budúcnosť. Castro si dokázal získať svojich prívržencov nielen bojom proti imperializmu pod heslom „Vlast alebo smrť“, ale aj bezplatným zdravotníctvom a odstránením 25% negramotnosti.
Odvrátiteľnou stranou jeho vedenia krajiny bola však vláda jednej strany, popravy politických oponentov a prísna cenzúra. Castrovo budovanie socializmu navyše priviedlo „Ostrov slobody“, ako sa Kube odvtedy hovorí, k ekonomickému kolapsu.
Úvod do života Fidela Castra
Fidel Castro sa narodil 13. augusta 1926 bohatému plantážnikovi a jeho kuchárke. Hoci bol nemanželským dieťaťom, dostal najlepšie možné vzdelanie. V 16 rokoch začal navštevovať váženú jezuitskú školu Belén v hlavnom meste, neskôr právo na univerzite v Havane. Práve počas štúdia sa začal zaujímať o politiku a pod vplyvom myšlienok Marxa a Lenina sa zapojil do vtedajšieho revolučného hnutia.
Kuba v tej dobe bola tretia v príjmoch na hlavu z krajín Latinskej Ameriky, ale medzi obyvateľmi panovali extrémne rozdiely. Krajina bola na jednej strane rajom pre americké investície a turistov, ktorí sa chodili baviť do havanských barov, kasín a neviestincov, zatiaľ čo väčšina vidieckeho obyvateľstva žila v chatrčiach z dreva a trstiny na hranici totálnej biedy. V roku 1952 sa opäť dostal do čela krajiny diktátor Fulgencio Batista, skorumpovaný politik, ktorý vraždil svojich oponentov po tisícoch. Castro, prezývaný „advokát chudobných“, sa práve vtedy stal jedným zo študentov a neskôr aj opozičným lídrom, ktorí sa Batistovi postavili.
Castrovo úsilie a prvé ozbrojené akcie
Castro sa pri snahe naplniť svoje myšlienky nikdy nebál násilia. Jeho prvá ozbrojená akcia však úspech nepriniesla. 26. júla 1953 zorganizoval útok na kasárne Moncada v meste Santiago de Cuba, kde sa Fidel a jeho spolubojovníci chceli zmocniť zbraní. Strážcom sa však podarilo útok odraziť, mnoho útočníkov zabili, samotného Castra zajali a odsúdili na 15 rokov väzenia. Po dvoch rokoch urobil Batista osudovú chybu, vyhlásil amnestiu a Fidel Castro odišiel do mexického exilu. Práve tam sa spolu so svojím bratom Raúlom, argentínskym lekárom Ernestom „Che“ Guevarom a ďalšími Kubáncami začal pripravovať na konečný boj proti nenávidenému diktátorovi.
Revolučná cesta na Kubu
Na konci roka 1956 začal 30-ročný Castro svoju revolučnú cestu. Za 15 000 dolárov kúpil od jedného Američana starú jachtu s menom Granma. Na nej vyrazil so svojimi 81 spoločníkmi na cestu dlhú vyše 2000 km k kubánskym brehom. Po týždni plavby 2. decembra 1956 pristáli južne od dediny Niquero na východe ostrova. Batistovi vojáci však na revolucionárov čakali a výsadok rozprášili. Niekoľkých zabili, ale Fidel s hŕstkou svojich najbližších utiekol do pohoria Sierra Maestra, kde strávil nasledujúce dva roky.
Ani vtedy sa však nevzdával, naopak, v sérii ozbrojených stret Nutí získal nové zbrane a vďaka svojim rečníckym a presvedčovacím schopnostiam získal ďalších Kubáncov do partizánskych bojov. Postupom času sa z toho stalo masové povstanie. Batista začal byť zúrivý a v lete 1958 mu s odbojným Castrom definitívne došla trpezlivosť. Naplánoval rozsiahlu armádnu ofenzívu, ktorá však skončila fiaskom.
Zmena režimu a Castrova moc
Spojené štáty, ktoré Batistovi spočiatku dodávali zbrane a lietadlá, mu pomoc odmietli. Vtedy americký prezident Eisenhower uveril, že Castro chce na Kube nastoliť lepšiu budúcnosť. Keď Batistovi počas silvestrovského večera roku 1958 doručili jeho vojáci správu, že mesto Santa Clara v centrálnej časti Kuby padlo, zbalil diktátor kufre a 300 miliónov dolárov v hotovosti a tesne po polnoci utiekol z krajiny.
Prvé partizánske jednotky vstúpili do kubánskeho hlavného mesta 2. januára 1959 a o šesť dní neskôr už Kubánci oslavovali príchod samotného Fidela Castra. Nový vodca spočiatku skutočne vzbudzoval nádeje na lepšiu budúcnosť. Postupne otvoril po celej krajine viac ako 10 000 nových škôl, ktoré pomohli zvýšiť gramotnosť obyvateľstva na 98%. Vďaka zmenám v zdravotníctve sa znížila novorodenecká úmrtnosť. Avšak nové poriadky, o ktorých väčšina Kubáncov snívala, vyzerali inak ako v ich predstavách. Castro začal brutálnym spôsobom upevňovať svoju moc. V politických procesoch nechal odsúdiť k trestu väzenia nielen predstaviteľov batistovho režimu, ale aj mnoho svojich bývalých spolubojovníkov. Hneď po svojom zvolení začal na Kube budovať socializmus, znárodnil majetok zahraničných vlastníkov a zaviedol plánované hospodárenie. Neskôr dekrétom zrušil všetky politické strany a voľby najprv odložil o 18 mesiacov a neskôr na neurčito.
Obrázky: AI
