Eva Perónová: Legenda Argentíny
Eva Perónová, známa aj ako Evita, patrí medzi najvýznamnejšie ženy 20. storočia. Z chudobnej dievčiny z vidieka sa prebudila do prezidentského paláca a stala sa symbolom nádeje pre milióny Argentínčanov. Jej životný príbeh je však aj dnes predmetom protichodných hodnotení.
Cesta z chudoby
Eva sa narodila 7. mája 1919 v mestečku Junín ako María Eva Ibargurenová. Ako jedno z piatich nemanželských detí švadleny prežila ťažké detstvo. V pätnástich rokoch utiekla do Buenos Aires, kde začala hľadať slávu. Cez vzťahy s vplyvnými mužmi získala menšie divadelné a filmové úlohy. Prekvapujúci zlom prišiel v roku 1944, keď na charitatívnej akcii stretla plukovníka Juana Peróna.
Vzostup k moci
Manželstvo s Perónom v októbri 1945 jej otvorilo cestu k politickému vplyvu. Po jeho zvolení za prezidenta v roku 1946 sa Evita stala hlasom chudobných. Prostredníctvom Nadácie Evy Perónovej:
– budovala školy a nemocnice,
– organizovala zdravotné vlaky pre odľahlé oblasti,
– získala pre argentínske ženy volebné právo.
Dvojtvar legendy
Zatiaľ čo chudobní ju uctievali ako „matku národa“, vyššie vrstvy kritizovali jej marnotratný životný štýl. Peniaze pre nadáciu získavala z povinných odvodov štátnych inštitúcií, čo vyvolávalo obvinenia z korupcie. Jej európske turné v roku 1947 skončilo fiaskom – Španielsko s Francovým režimom bolo jedinou krajinou, kde ju privítali s úctou.
Posledné roky
V roku 1951 sa u Evity objavila rakovina. Napriek intenzívnej liečbe zomrela 26. júla 1952 vo veku 33 rokov. Jej pohrebu sa zúčastnili 2 milióny ľudí. Tisíce z nich vyplakali všetky kvetiny v Buenos Aires, čo spôsobilo nedostatok kvetov aj v susednom Čile. Hoci bola pochovaná v honosnom mauzóleu, jej mýtus žije v pamäti ľudí dodnes – ako príbeh ženy, ktorá preskočila triedne aj spoločenské bariéry.
Obrázky: AI