Čo je astma?
Astma, ktorá pochádza z gréckeho slova znamenajúceho „ťažké dýchanie“, je chronické zápalové ochorenie postihujúce dolné dýchacie cesty. Je charakterizovaná hyperreaktivitou a bronchospazmom, čo vedie k reverzibilnému zúženiu dýchacích ciest, ktoré môže byť život ohrozujúce.
Anatómia dýchacích ciest
Kondukčná zóna dýchacích ciest, ktorá siaha od nosa po priedušky, je miestom, kde sa vzduch zohrieva a zvlhčuje pred tým, ako sa dostane do respiračnej zóny, kde dochádza k výmene plynov v alveolách. Pri astme je to práve kondukčná zóna, ktorá je väčšinou postihnutá, najmä bronchiálne priedušky. Pri detailnejšom pohľade na bronchiálnu priedušku môžeme identifikovať viaceré vrstvy: lúmen, kde je prítomný vzduch, vrstva hlienu, ktorá pomáha chrániť pred cudzími časticami, epiteliálne bunky, lamina propria a hladké svalové bunky. Tieto sú obzvlášť dôležité pre patofyziológiu astmy.
Fázy astmatického záchvatu
Prvá fáza astmatického záchvatu je skorá fáza, ktorá nastáva v priebehu prvých pár minút. Pri astme sa predpokladá prebytok T helper 2 buniek, čo je tiež pravda v prípade alergickej dermatitídy (ekzému) a alergickej rinitídy (sennej nádchy), čo je dôvod, prečo tieto tri ochorenia spolu tvoria atopický trád. Alergická astma je najčastejší typ astmy, ktorú vyvoláva alergia na veci ako peľ, prach v domácnosti, roztoče a antigény z domácich zvierat. Existujú však aj nealergické spúšťače, ako je fajčenie a dokonca aj parfumy.
Spúšťač je zachytený antigén prezentujúcou bunkou, typicky dendritickou bunkou, a ukáže sa T helper bunkám. U astmatických pacientov tieto TH2 bunky produkujú cytokíny ako odpoveď, vrátane IL-4, IL-5 a IL-13. IL-4 a IL-13 spôsobujú, že plazmatické bunky uvoľňujú IgE, ktoré následne aktivujú žírne bunky na uvoľnenie granúl v procese nazývanom degranulácia. Tieto granuly obsahujú histamín, leukotriény a prostaglandíny; v imunológii sa to nazýva typ 1 hypersenzitívna reakcia.
Uvoľnenie týchto molekúl vedie ku kontrakcii hladkej svalovej vrstvy v dýchacích cestách, známej ako bronchospazmus, zvýšenej produkcii hlienu a tiež edému, čo spolu vedie k zúženiu dýchacích ciest, ktoré produkuje príznaky astmy. IL-5 vedie k aktivácii eozinofilov, ktorí tiež uvoľňujú ďalšie cytokíny a leukotriény, čo prispieva k tomuto procesu.
Uvoľnenie všetkých týchto zápalových mediátorov vedie k tomu, že sa z krvi rekrutujú ďalšie zápalové bunky v nasledujúcich hodinách, čo sa nazýva chemotaxia, a ďalšia produkcia zápalových mediátorov, čo dáva druhú fázu záchvatu nazvanú neskorá reakcia. Počiatočné zmeny sú spočiatku reverzibilné, ale ako sa tieto záchvaty opakujú v priebehu rokov, dýchacie cesty sa remodelujú a už nie sú úplne reverzibilné.
Zmeny zahŕňajú subepiteliálnu fibrózu a zhrubnutie bazálnej membrány, hypertrofiu hladkých svalových buniek, väčšie množstvo hlienu z hypoplázie pohárových buniek a tiež zvýšenú vaskularizáciu.
Epidemiologické údaje a rizikové faktory
Astma postihuje približne 235 miliónov ľudí na celom svete, pričom asi 1 z 12 dospelých v Spojených štátoch je postihnutý. Viaceré faktory sa spájajú so vznikom astmy. Geneticky sa predpokladá, že ak má rodič astmu, dieťa má 3- až 6-násobne vyššiu pravdepodobnosť jej rozvoja. Environmentálne faktory môžu ovplyvňovať nielen zhoršenie, ale aj vznik astmy.
Hygienická hypotéza navrhuje, že znížená expozícia patogénom v mladom veku môže zvýšiť imunitnú odpoveď a predisponovať k astme. Súvisí s tým aj asociácia s cisárskym rezom a zvýšeným rizikom astmy o 20-80 percent. Ďalšie faktory zahŕňajú fajčenie počas tehotenstva a život v prostredí so zlou kvalitou ovzdušia, pričom história atopického ochorenia je najsilnejším rizikovým faktorom.
Charakteristické príznaky astmy
Charakteristickými prejavmi astmy sú opakované epizódy dýchavičnosti alebo ťažkého dýchania, pískanie na hrudi, tlak na hrudi a kašeľ. Tieto príznaky sú často horšie v noci alebo v skorých ranných hodinách a môžu sa zhoršovať v dôsledku studeného vzduchu a fyzickej námahy.
U pacientov s astmou sa častejšie vyskytuje úzkosť, obštrukčné spánkové apnoe a gastroezofageálny reflux, ktorý sa často nesprávne diagnostikuje ako astma. Dýchacie cesty môžu byť trvalo zmenené, čo môže viesť k chronickej obštrukčnej pľúcnej chorobe (CHOPN), ochoreniu typickému pre fajčiarov. U ľudí trpiacich astmou je tiež vyššia prevalencia úzkosti a depresie, čo sa často prehliadaA. Je dôležité si uvedomiť, že záchvaty astmy môžu viesť k zlyhaniu dýchania a smrti.
Diagnostika a monitorovanie astmy
Počiatočná diagnóza astmy sa stanovuje na základe klinickej histórie a príznakov a potvrdzuje sa spirometriou, ktorá meria objem vdýchnutého a vydýchnutého vzduchu. Hlavné sledované hodnoty sú nútený výdychový objem za jednu sekundu (FEV1) a nútená vitálna kapacita (FVC).
Pacient sa najskôr maximálne nadýchne a potom dýcha von čo najsilnejšie a najrýchlejšie, kým nevyjde všetok vzduch. FEV1 ukazuje objem vzduchu vydýchnutého za sekundu, FVC ukazuje maximálny objem vzduchu, ktorý možno vydýchnuť. Pomer medzi týmito hodnotami indikuje podiel dychu vydýchnutého za sekundu. Normálne je to okolo 0,75 alebo 75 percent. Pri obštrukčných respiračných ochoreniach, ako sú astma a CHOPN, je tento pomer nižší ako 0,75.
Ak sa FEV1 zlepší o viac ako 12 percent po podaní bronchodilatátorov, podporuje to diagnózu astmy pre jej reverzibilitu. Peak expiratory flow (PEF) meria objem vzduchu vydýchnutého rýchlym výdychom a možno ho merať doma pomocou peak flow metra. Astmatickí pacienti sú povzbudzovaní, aby vykonávali PEF v zdravom stave a následne porovnávali namerané hodnoty počas záchvatu.
Ak hľadáte informácie o zdraví, vždy používajte overené zdroje, napríklad: Úrad verejného zdravotníctva alebo National Institutes of Health (EN). Obrázky: AI, Zdroj informácií: https://www.youtube.com/watch?v=2-R-Zi8u9II
Obrázky: AI
